Navigácia

Obsah

Gréckokatolícka cirkev 

farnosť Čičava, Čičava 38, 09301

 

Správca farnosti: o. Martin Laban
Kontakt: tel.: 0911/711 488 
e-mail: o.martinlaban@gmail.com 

 

 


Gréckokatolícky chrám s. Kozmu a Damiána

 

Gréckokatolícky chrám Gréckokatolícky chrám sv.Kozmu a Damiána (cerkev) je najstaršou pamiatkou na území obce. Je pravdepodobne oveľa starší, ako sú o ňom záznamy /44/. Reštaurovaný bol r.1881, 1899 a 1926, potom po roku 1968. Michal Slivka z prešovského Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, spolu s J.Macákom a Františkom Markušom vykonali koncom roka 1974 prieskum v tomto chráme v súvislosti s náhlym poklesom podlahy /39/. Konštatuje, že chrám je na vyvýšenej terase (155 metrov nad morom), ktorého najstaršia časť (loď so svätyňou) sa svojou pôdorysnou dispozíciou radí medzi malé dedinské románske kostolíky. Loď má rozmery 580 x 570 cm, pravouhlá svätyňa 410 x 370 cm. Pritom hrúbka muriva z pieskovcového lomového kameňa, kladeného na maltu, je 95 centimetrov. Pôvodne mal asi rovný strop, čomu nasvedčujú i trámové diery nad klenbou kostola (pod strechou). Takéto románske kostolíky podľa severotalianskej predlohy (drevené stropy) začali stavať začiatkom 12.storočia po pripojení Zemplína k Uhorskému kráľovstvu. Keď kráľ Ladislav založil vo Veľkom Varadíne latinské biskupstvo tesne pred svojou smrťou (1092), pozval benátsku, florentskú a pádovskú stavebnú hutu, aby v Potisí začali stavať pre veľmožov v mestách a dedinách kostoly. Vtedy začala prvá vlna latinizácie v našich krajoch /35/. Na západnej strane bola neskôr pristavená masívna veža s rozšírenou ihlancovitou strechou, pred ktorú roku 1899 pristavili vchodovú časť (babiňec). Loď má dnes novšiu českú a pruskú klenbu. Svätyňa je tiež valene zaklenutá. Múry lode so svätyňou pochádzajú z 13. storočia, veža zo 14.-15.storočia /39/. V priestore poklesnutej dlažby lode kostola bola vybratá dlažba, pod ktorou sa rysujú dve hrobové jamy, najskôr stredoveké. Škoda, že "pre krátkosť času" hroby neodkryli. Z roku 1713 pochádza zvon Kozma, ktorý uliala firma Jána Bugela zo Spišskej Novej Vsi (Iglov). Predpokladám, že bronz z predchádzajúcich čičavských zvonov (či zvona) použili počas kuruckého odboja na výrobu zbraní či razbu "libertášov". Nápis na zvone: HAEC CAMPANA CZICZAV. FUSA IGLO DEI SUMPT. IOAN BUGEL ANNO 1713 (v preklade: TENTO ZVON JE ČIČAVSKÝ. ULIATY V IGLOVE NA SLÁVU BOŽIU. JÁN BUGEL ROKU 1713). Druhý zvon, Damián, odviezli z Čičavy počas prvej svetovej vony uhorskí honvédi, neroztavili ho a je vraj uložený v ktoromsi budapeštianskom múzeu. Okolo roku 1970 písala v tej veci do niektorých budapeštianskych múzeí pani Mária Leščíková, učiteľka na dôchodku, avšak bezvýsledne V kostole je drevený ikonostas, ktorý sa v zúčasnosti (rok 1998) rekonštruuje. Vnútorné zariadenie je z konca 19.storočia /44/.

 


 

Rímskokatolícky kostol Čičava

Rímskokatolícky kostol

Od roku 1956 je v  obci postavený rímskokatolícky kostol, zasvätený Panne  Márii,  Kráľovnej  Mája.  Postavili  ho  spojenými  silami miestni  rímskokatolíci a  gréckokatolíci, ktorí  odmietli prijať nanútenú pravoslávnu vieru.